Tehla versus zateplenie

Žijeme v dobe zatepľovacej. Trend zateplenia budov je tu z viacerých dôvodov - predĺženie životnosti stavieb, splnenie  legislatívnych požiadaviek na energetickú  hospodárnosť budov (smernica EÚ EPDB II 2010/31/EU), úspora nákladov na energie a takisto zvýšená ohľaduplnosť k životnému prostrediu. Zatepľovanie panelových budov je v podstate nutnosťou. Otázka zatepľovania tehlových nových či starších stavieb sa však často javí sporná. Bude môcť tehlový dom po zateplení „dýchať“? Je nutné zatepľovať tehlu, ktorá má sama osebe dobré tepelne izolačné vlastnosti? Zatepľuje sa tehla vôbec?  

 

Apropo, tehla. Pevný, prírodný materiál s dlhou životnosťou, ktorého novodobá podoba termoblokov so vzdušnými dutinami a poréznymi stenami, má dobré ako tepelne izolačné, tak aj tepelne akumulačné vlastnosti. Chráni pred hlukom a je priedušná. Tehlový dom je synonymom kvality a zdravého bývania. Stúpajúce nároky na energetický štandard stavieb však dlhodobo nútia výrobcov dodatočne posilniť aj vlastnosti tehly.  

 

Staré tehlové budovy

Ak má tehlová budova, nová alebo rekonštruovaná, vyhovieť súčasným požiadavkám noriem, zatepleniu sa pravdepodobne nedá vyhnúť,“ hovorí Ing. Ivan Vozárik, technický poradca zo spoločnosti Wienerberger slovenské tehelne, popredného výrobcu keramickej pálenej tehly.Pálená tehla je vďaka svojim mechanickým vlastnostiam vhodným podkladom pre tepelnoizolačné systémy,“ dodáva. Dodatočné zateplenie starších tehlových budov je možné realizovať kontaktným zatepľovacím systémom.

„Je dôležité zvoliť vhodný systém  zateplenia a  zrealizovať ho odborne. V prípade nesprávne zvolenej  izolačnej skladby, ale hlavne neodbornej inštalácie, nemusí zateplenie spĺňať svoj účel a v konečnom dôsledku neprinesie predpokladanú finančnú úsporu, ale ďalšie náklady,“ dodáva Martin Henčel, odborník zo spoločnosti ROCKWOOL, svetového lídra vo výrobe izolačných riešení na báze kamennej minerálnej vlny. Samotnému zatepleniu však v prípade rekonštrukcie musí predchádzať dôkladné zhodnotenie stavu stavby – statiky, vlhkosti stien, stavu povrchových úprav a pod. „Je nutné vypracovať projekt dodatočného zateplenia, podľa možnosti v nadväznosti na ostatné časti obvodového plášťa, najmä výplne otvorov. Spolu so zateplením je vhodné riešiť aj prípadnú zmenu spôsobu vetrania,“ dodáva M. Henčel.

Ideálnym partnerom tehly, ktorý podporuje a dopĺňa jej vlastnosti ako stavebného materiálu, je kamenná minerálna vlna. Má vynikajúce tepelne izolačné vlastnosti, je paropriepustná (má veľmi nízky difúzny odpor a zachováva priedušnosť stien, čím znižuje riziko zadržiavania vlhkosti v konštrukcii), je tvarovo aj objemovo stála. Takisto zvyšuje požiarnu bezpečnosť stavby, pretože je nehorľavá. Dobre pohlcuje zvuk, čo umožňuje akustický komfort  v interiéri, a je neorganického pôvodu (nenapadajú ju plesne, huby ani baktérie). Navyše, ide o  plne recyklovateľný prírodný materiál. Zateplenie kamennou minerálnou vlnou tiež predlžuje životnosť konštrukcie budovy,
ktorú chráni pred teplotnými výkyvmi či kondenzáciou vodných pár.

„Zateplenia starších tehlových budov kamennou minerálnou vlnou sa netreba báť. Naopak, keďže oba materiály sú prírodné, paropriepustné a majú výborné tepelne izolačné vlastnosti, stavba touto kombináciou len získa na kvalite i bezpečnosti,“ hovorí M. Henčel zo spoločnosti ROCKWOOL.

 

Tehlové novostavby

Pri stavbe domu býva vždy orieškom, ako vybrať priority spĺňajúce stavebné materiály a vmestiť sa pritom do rozpočtu. Na obvodových stenách nie je vhodné šetriť, pretože by mali spĺňať prísne požiadavky technických noriem na tepelnú ochranu budov z hľadiska tepelných strát a tým aj budúcich nákladov na energie.  Ak teda chceme v budúcnosti ušetriť náklady na vykurovanie (či chladenie v lete), je vhodné investovať do zatepľovacieho systému z kamennej minerálnej vlny.

Dôležitú rolu pri výbere stavebných materiálov by malo hrať aj bezpečnostné hľadisko. Nedávne tragické prípady požiarov obytných budov upozorňujú na fakt, že oheň nie je jediný, ktorý zabíja. Je tu hrozba udusenia, ktorú predstavuje dym, uvoľňujúci sa pri požiari z  tlejúcich stavebných materiálov obsahujúcich toxické látky. Izolácia z kamennej minerálnej vlny patrí do najvyššej triedy reakcie na oheň A1, to znamená, že odolá teplotách vyšším ako 1 000 °C. Zateplenie vonkajšieho plášťa budovy kamennou minerálnou vlnou môže byť dôležitou investíciou nielen z hľadiska budúcich výrazných úspor na energiách, ale aj bezpečnosti jeho obyvateľov.

To platí aj v prípade, keď sa rozhodnete pre tehlovú stavbu. „Pálené tehly sú vďaka svojim mechanickým vlastnostiam vhodným podkladom pre zateplenie. Vďaka tradičnej technológii výroby, ktorej súčasťou je výpal, sa na stavbu dostávajú s nulovou expedičnou vlhkosťou. Ak sa aj počas výstavby dostane do nich nejaká  vlhkosť, veľmi rýchlo sa jej zbavia. Tepelnoizolačný systém je možné aplikovať bez výraznejšej čakacej doby na vysychanie muriva,“ uvádza I. Vozárik zo spoločnosti Wienerberger. V súčasnosti medzi najčastejšie používané systémy vonkajšieho zateplenia fasády patrí kontaktný tepelnoizolačný systém (ETICS). Obľúbené sú aj prevetrávané fasády. Moderným alternatívnym riešením je kombinácia pálených tehál s minerálnou vlnou vo forme tehál s integrovanou izoláciou, napríklad z kamennej minerálnej vlny ROCKWOOL, ktorá vypĺňa dutiny keramickej tvarovky.

Kamenná minerálna vlna je ideálnym izolačným materiálom aj na zateplenie budov postavených z iných materiálov – napr. panelových, ktoré sa zatepľujú prevažne kontaktným zatepľovacím systémom. Vďaka svojim výborným vlastnostiam prispieva k tepelnej i akustickej pohode a v neposlednom rade k požiarnej bezpečnosti stavby.

 

 

 

 

 

  • Zdieľať

Načítám...