Energetická certifikácia budov je nová problematika na slovenskom trhu odborných posúdení budov. Hrdo sa radí medzi odborné posudky ako súdnoznalecké posudky, či revízne správy. Energetická certifikácia budov je oblasť vedy, kde sa matematický výpočet spolu s empirickými vedomosťami a obhliadkou kĺbi do jedného výsledku – Energetického certifikátu budovy.
| Bývanie - interiér | Stavba | Technológie | Energie | Záhrada | Kuchyňa | Kúpeľňa | Financie a právo | Hobby | Architektúra |
Energetická certifikácia budov - 1. časť
Energetická certifikácia budov je nová problematika na slovenskom trhu odborných posúdení budov. Hrdo sa radí medzi odborné posudky ako súdnoznalecké posudky, či revízne správy. Energetická certifikácia budov je oblasť vedy, kde sa matematický výpočet spolu s empirickými vedomosťami a obhliadkou kĺbi do jedného výsledku – Energetického certifikátu budovy.
V minulosti bola stavebná činnosť z pohľadu energetiky dosť živelná a nikto sa nezaoberal spotrebou energie pri užívaní budovy. Budovy sa stavali s ohľadom na financie, resp. s ohľadom na luxus. Veľké objekty od hradov v stredoveku až po reprezentatívne budovy novoveku boli stavané s úmyslom prezentovať moc, či dôležitosť majiteľa. Naopak budovy malé, väčšinou rodinné domy zase boli stavené s finančným obmedzením staviteľov, či už z nedostatku alebo z dôvodu šetrenia. V 70. rokoch dvadsiateho storočia sa už začal mierne brať ohľad aj na energetickú úspornosť. Napríklad panely v bytových domoch začali byť z keramzitu, ktorý mal tepleno-izolačnú schopnosť. Až koncom dvadsiateho storočia pri obrovskom náraste spotreby energií, keď prudko narástol počet ľudí, áut, lietadiel a prudko vzrástla priemyselná výroba, vtedy začala byť viditeľná problematika úspor energie. Prvé kroky v energetickej certifikácii určili energetické štítky na elektrospotrebičoch. Vznikla potreba rozlíšiť dodávateľov elektrospotrebičov a ich výrobky podľa toho akú majú spotrebu. Kupujúci si tak mohol vyberať nielen podľa ceny spotrebiča, ale aj podľa ceny jeho za jeho prevádzku. Na prelome tisícročí pri globalizácii a snahe o úsporu energie došlo k uvedomeniu, že nielen autá a elektrospotrebiče majú svoju „spotrebu“, ale aj rodinné domy, bytové domy, administratívne budovy a vlastne všetky objekty kde žijú, či pracujú ľudia, míňajú energiu. 8. novembra 2005 bol na Slovensku zavedený do platnosti zákon č. 555 o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon vytvoril legislatívny rámec pre energetickú certifikáciu budov.
Teória
Povinnosť energetickej certifikácie budovy sa vzťahuje na novú budovu a na významne obnovovanú (rekonštruovanú) existujúcu stavbu po 1. januári 2008 a na budovu predávanú alebo prenajímanú po 1. januári 2008. Pojem významná obnova stavby definuje také stavebné úpravy existujúcej budovy alebo jej samostatne využívanej časti, ktorými sa vykonáva zásah do tepelnej ochrany (obvodových izolácií) napríklad zateplením jej obvodového a strešného plášťa (alebo pridaním dodatočnej izolácie), výmenou pôvodných okien a dverí alebo energetického vybavenia budovy takým spôsobom, že to má vplyv na energetickú hospodárnosť budovy. Významnú obnovu budovy možno uskutočniť jej jednorazovou stavebnou úpravou alebo viacerými čiastkovými stavebnými úpravami. Energetická certifikácia budovy sa musí realizovať pri predaji budovy, pri prenájme budovy resp. pri dokončení novej budovy alebo významnej obnovy existujúcej budovy. Vykonanie energetickej certifikácie budovy sa osvedčuje energetickým certifikátom, ktorý platí najviac 10 rokov. Ak má budova spoločný systém vykurovania, možno na základe vykonanej energetickej certifikácie celej budovy vykonať aj energetickú certifikáciu jednotlivého bytu alebo inej samostatne užívanej časti budovy. Energetickú certifikáciu bytu možno vykonať aj na základe hodnotenia iného podobného bytu v tej istej budove, ktorého energetická certifikácia už bola vykonaná.
Energetická certifikácia budov sa vzťahuje na nasledujúce kategórie budov:
1. bytové domy,
2. rodinné domy,
3. budovy hotelov a reštaurácií,
4. administratívne budovy,
5. budovy škôl a školských zariadení,
6. budovy nemocníc,
7. budovy na veľkoobchodné a maloobchodné služby,
8. športové haly a iné budovy na šport,
9. ostatné nevýrobné budovy.
Význam
Často sa vynára otázka, prečo je vlastne potrebná energetická certifikácia budov. Vystavenie certifikátu stojí nemalé peniaze, a preto väčšina staviteľov považuje vystavenie energetického certifikátu budovy len za ďalšiu administratívnu prekážku stavebných úradov. Na pochopenie významu sa musíme trochu zamyslieť nad podstatou certifikácie. Zoberme si znovu príklad u elektrických spotrebičov. Chladnička alebo práčka (ktoré patria medzí najväčších spotrebiteľov energie v domácnosti) už musia mať ako sme spomínali vystavený energetický certifikát oveľa dlhšiu dobu. Pri kúpe takéhoto spotrebiča sme ochotní investovať aj o 20 % nákladov navyše (napr. energetická trieda B oproti energetickej triede A+). Prakticky si môžeme vypočítať, že takýto spotrebič nám ušetrí investované do 1 alebo 2 rokov. (A navyše máme dobrý pocit, že šetrím životné prostredie). Ak použijeme rovnakú paralelu na stavby, tak potom je efekt šetrenia znásobený dĺžkou životnosti stavby. Samozrejme, že každý súkromný stavebník si zateplí svoj dom tak, aby bol čo najúspornejší, ale je veľké množstvo stavieb, ktoré sa realizujú len za účelom ďalšieho predaja a v tomto prípade sú náklady na výstavbu rozhodujúce a budúca spotreba stavby nehrá pri projektovaní žiadnu rolu. Skúste si pozrieť populárne televízne relácie alebo inzeráty na predaj nehnuteľností, koľko z nich má uvedenú ročnú spotrebu energie? Energetická certifikácia budovy je preto jedným z nástrojov, aby každý staviteľ začal uvažovať o úspornosti a efektívnosti budovy.
Úsporné a racionálne využívanie prírodných zdrojov a požiadavky na ochranu životného prostredia sú v súčasnosti prioritami, ktoré sa začínajú dotýkať každého. Spotreba energie v budovách tvorí významný podiel z celkovej spotreby energie v jednotlivých ekonomikách. Snaha o jej zníženie sa premieta aj do oblasti správy budov a bude mať takisto vplyv na trh s nehnuteľnosťami. Významným nástrojom sa v tejto súvislosti stáva energetická certifikácia budov. Predpokladáme, že v budúcom desaťročí bude hrať energetická certifikácia budovy dôležitú úlohu pri rozhodovaní o jej kúpe.
Záver
V tejto časti sme prebrali úvod, históriu a teóriu problematiky energetickej certifikácie budov. V ďalších častiach si objasníme technické informácie, postup tvorby certifikátu, postihy a úskalia pri zlom hodnotení. Ďalšie detaily, otázky a odpovede môžete získať na www.certifikacia.com.
Autor: Ing. Peter Kopecký – odborne spôsobilá osoba energetickej certifikácie
Foto: archív autora a redakcie, TDX
Teória
Povinnosť energetickej certifikácie budovy sa vzťahuje na novú budovu a na významne obnovovanú (rekonštruovanú) existujúcu stavbu po 1. januári 2008 a na budovu predávanú alebo prenajímanú po 1. januári 2008. Pojem významná obnova stavby definuje také stavebné úpravy existujúcej budovy alebo jej samostatne využívanej časti, ktorými sa vykonáva zásah do tepelnej ochrany (obvodových izolácií) napríklad zateplením jej obvodového a strešného plášťa (alebo pridaním dodatočnej izolácie), výmenou pôvodných okien a dverí alebo energetického vybavenia budovy takým spôsobom, že to má vplyv na energetickú hospodárnosť budovy. Významnú obnovu budovy možno uskutočniť jej jednorazovou stavebnou úpravou alebo viacerými čiastkovými stavebnými úpravami. Energetická certifikácia budovy sa musí realizovať pri predaji budovy, pri prenájme budovy resp. pri dokončení novej budovy alebo významnej obnovy existujúcej budovy. Vykonanie energetickej certifikácie budovy sa osvedčuje energetickým certifikátom, ktorý platí najviac 10 rokov. Ak má budova spoločný systém vykurovania, možno na základe vykonanej energetickej certifikácie celej budovy vykonať aj energetickú certifikáciu jednotlivého bytu alebo inej samostatne užívanej časti budovy. Energetickú certifikáciu bytu možno vykonať aj na základe hodnotenia iného podobného bytu v tej istej budove, ktorého energetická certifikácia už bola vykonaná.
Energetická certifikácia budov sa vzťahuje na nasledujúce kategórie budov:1. bytové domy,
2. rodinné domy,
3. budovy hotelov a reštaurácií,
4. administratívne budovy,
5. budovy škôl a školských zariadení,
6. budovy nemocníc,
7. budovy na veľkoobchodné a maloobchodné služby,
8. športové haly a iné budovy na šport,
9. ostatné nevýrobné budovy.
Význam
Často sa vynára otázka, prečo je vlastne potrebná energetická certifikácia budov. Vystavenie certifikátu stojí nemalé peniaze, a preto väčšina staviteľov považuje vystavenie energetického certifikátu budovy len za ďalšiu administratívnu prekážku stavebných úradov. Na pochopenie významu sa musíme trochu zamyslieť nad podstatou certifikácie. Zoberme si znovu príklad u elektrických spotrebičov. Chladnička alebo práčka (ktoré patria medzí najväčších spotrebiteľov energie v domácnosti) už musia mať ako sme spomínali vystavený energetický certifikát oveľa dlhšiu dobu. Pri kúpe takéhoto spotrebiča sme ochotní investovať aj o 20 % nákladov navyše (napr. energetická trieda B oproti energetickej triede A+). Prakticky si môžeme vypočítať, že takýto spotrebič nám ušetrí investované do 1 alebo 2 rokov. (A navyše máme dobrý pocit, že šetrím životné prostredie). Ak použijeme rovnakú paralelu na stavby, tak potom je efekt šetrenia znásobený dĺžkou životnosti stavby. Samozrejme, že každý súkromný stavebník si zateplí svoj dom tak, aby bol čo najúspornejší, ale je veľké množstvo stavieb, ktoré sa realizujú len za účelom ďalšieho predaja a v tomto prípade sú náklady na výstavbu rozhodujúce a budúca spotreba stavby nehrá pri projektovaní žiadnu rolu. Skúste si pozrieť populárne televízne relácie alebo inzeráty na predaj nehnuteľností, koľko z nich má uvedenú ročnú spotrebu energie? Energetická certifikácia budovy je preto jedným z nástrojov, aby každý staviteľ začal uvažovať o úspornosti a efektívnosti budovy.
Úsporné a racionálne využívanie prírodných zdrojov a požiadavky na ochranu životného prostredia sú v súčasnosti prioritami, ktoré sa začínajú dotýkať každého. Spotreba energie v budovách tvorí významný podiel z celkovej spotreby energie v jednotlivých ekonomikách. Snaha o jej zníženie sa premieta aj do oblasti správy budov a bude mať takisto vplyv na trh s nehnuteľnosťami. Významným nástrojom sa v tejto súvislosti stáva energetická certifikácia budov. Predpokladáme, že v budúcom desaťročí bude hrať energetická certifikácia budovy dôležitú úlohu pri rozhodovaní o jej kúpe.
Záver
V tejto časti sme prebrali úvod, históriu a teóriu problematiky energetickej certifikácie budov. V ďalších častiach si objasníme technické informácie, postup tvorby certifikátu, postihy a úskalia pri zlom hodnotení. Ďalšie detaily, otázky a odpovede môžete získať na www.certifikacia.com.
Autor: Ing. Peter Kopecký – odborne spôsobilá osoba energetickej certifikácie
Foto: archív autora a redakcie, TDX
Zdroj: Perpes, s. r. o.
